Veterno na záver daždivo.

12►

Dnes sme boli Jaroslav Gorás, Anton Michalka, Tomáš Amos Kostelník, Branislav Gmitro a Štefan Geleta ny poznávaco – pracovnom výlete od Trebišova nadol … až po maďarský Pacin.

Pôvodne sme chceli navštíviť iba múzeum v Trebišove, ale teta riaditeľka bola taká vytrasená z toho, že chceme fotiť a merať mašinku na výrobu porvazkoch, že nás rovno vykazala dža het zoz muzeuma!

Išli sme do parku za Múzeom v Trebišove. Videli sme zvyšky hradu Parič, a mauzóleum Gyulu Andrássyho, prezývaného Beau pendu – krásny obesenec, pretože ho po roku 1848 vo Viedni,v neprítomnosti odsúdili na trest smrti, zatiaľ čo on sa váľal v Paríží so štetkami … To je ten, čo ho vraj … VRAJ! … naša dobrá cisárovná a kráľovná Alžbeta Bavorská a Habsburská, viacej známa ako Sissi, tak strašne milovala … Buď ako buď, náhrobok má Gyula pekný.

Potom sme išli do Zemplínskeho Hradišťa. Tam nám miestny podnikateľ, pekár, daroval bezmála 500 vriec, ktoré nám dobre poslúžia na piesok.

Potom sme blúdili šírim južným krajom, až sme sa dostali do dediny ZEMPLÍN.Tam sme vystúpili na náš kráľovský hrad – Zemplín, odkiaľ od dávna panovali uhorskí králi a po nich rozmanitá šľachta. Dnes tam stoja dva kostoly, veľký cintorín a na ňom, div nad divy … kamenný náhrobník s runovým ogamickým, keltsko-dáckym písmom, azda z prelomu letopočtov … nik nevie, čo ono písmo znamená … je to taká záhada.

Potom sme išli ďalej na juh. Zastavili sme sa v Borši, rodisku najslávnejšieho Zemplínčana, Fraňa Rákociho. Tam sme sa divili, že Maďari viac dbajú o Slovensko, ako my, Slováci o naše vlastné dejiny. Slovenské dejiny, to nie je len Jánošík a Pacho – hybský zbojník!

Potom sme išli ešte ďalej na juh. Zastavili sme sa vo Viničkách, nakúpili hektolitre vína a došli sme až do maďarského Pacína. Schengenská hranica je fajn … tam sme videli nádherný renesančný kaštieľ, ktorý si bratia Maďari pekne uchovali. Potom sme sa vrátili na Felvidék – Tothorszagh – Szlovákiá! Hoci, historicky vzaté, celý Zemplín je na Felvidéku!

Po návrate z Magyarországhu sme sa pobrali do Stredy nad Bodrogom a do Klinu nad Bodrogom, ktorý je najnižšie položené miesto na Slovensku. Tam sme si obzreli unikátny starodávny kostolec. Aj som si zazvnil na zvone … aj som si odrecitoval Introibo ad altare Dei, žalm 42., myslím. Joj, dojalo ma to. Krásny kostol. Hoci zničený.

Potom sme išli do Nagy Kevezsdu – Veľkého Kamenca. Tam spočinuli naše údy pri dobrom víne a pečených zvieratkách.

Joj, v Kamenci – Nagy Kevezsd stojí prenádherný hrad. Musíme sa podobrať aj tento zachrániť. Je úžasný. Kto tam bol, ten mi rozumie.

Potom sme sa ešte relatívne dobre najedli v reštaurácii KORONA vo Veľkom KAmenci. Varia prijateľne, ale hodne solia. Pýtajte si nesoliť jedlo. Na môj vkus, silno solia. Inak pohostinstvo – lepší priemer, oplatí sa navštíviť, nič nestratíte, názor si urobíte sami. Pýtajte si denne menu.

Potom sme išli pozrieť na starodávny romásnsko-gotický evanjelickej, helvetskeho vyznania Cirkvi – kalvínsky kostol vo Svätušiach a na hrad Királyi Helmecz, z ktorého ostali sotva dva múry …

Nuž. Potom sme sa pobrali domov. Ešte sme za hustnúcej tmy videli neďaleko leleského konventu kamenný most, ktorý tam stojí od dávnych čias – azda aj 700 liet!

Potom sme už išli bez prestávky domov. Bol to pekny výlet.Videl som veci dosiaľ nevídané, počul dosiaľ neslýchané!

Dnes bol na hrade pracovný deň. Naši zamestnanci pracujú od utorka do soboty. Z členov OZ sa zúčastnili Michal Čverčko, Martin Holub, Anton Michalka, Jaroslav Gorás. Zvyšok boli zamestnanci. Za posledný týždeň toho urobili veľmi veľa. Najmä nové schody a začiatok rampy sú fenomenálne. Alica Janejková a Eva Ivanová robili výplet, ktorým budeme maskovať plechové sudy. Michal Čverčko a Tomáš Kostelník vyrobili fest dobrý pracovný stôl a vyrobili aj maltovnice. Jaroslav Gorás a Fero Železník vozili materiál. Pán Pirč s inými upravovali cestu. A iní, robili schody a rampu.  Dade a Vlado Čančinov murovali nivelety-roviny okien v hospodárskej časti . Dade sa snažil zaučiť aj ďalších ľudí.  A ďalší, ktorých nepoznám nosili drevo a raždie. Tomáš Sidun a Ľubo Katančík dnes pracovali na hrade ako včeličky.
Anton Michalka  vypletal steny.

Turisty s nadšením ocenili, že sa na hrade žije.