Hrad nad dedinou Vinné v stredoveku.

Hrad nad dedinou Vinné, nazývaný v stredoveku Nogmihal, Nagy Mihály, patril rodine pánov z Michaloviec a od XIV. storočia bol centrom michalovského panstva. Michalovské panstvo  sa rozprestieralo od Krivoštian, cez Staré, Michalovce, Jastrabie pri Michalovciach, po Lúčky a Klokočov. Ďalšie dve panstvá a hrady, ktoré v XIV. storočí patrili šľachticom z Michaloviec boli Jasenovské a Tibavské. Vďaka rozsiahlemu vlastníctvu páni z Michaloviec, Nagymihályovci,  patrili k najvýznamnejším šľachtickým rodom v Uhorskom kráľovstve.

Dôležitou funkciou hradu nad dedinou Vinné bolo strážiť úsek krajinskej cesty – Magna Via – ktorá viedla údolím Laborca na sever do Haliče a Poľska.

Prvá písomná zmienka o hrade je nejasná. Pochádza z roku 1335, pojednáva o deľbe hradu Michalovce, medzi šľachticmi z Michaloviec. Podľa opisu v listine, hrad mal starú bránu, vežu, palác, kaplnku sv. Margity a dom Vavrinca, ktorý stál mimo, ale v bezprostrednej blízkosti hradu. Autorka Miroslava Bodnárová sa domnieva, že uvedený opis sa vzťahuje na hrad Michalovce v mestečku Michalovce, nie na hrad nad dedinou Vinné.

Za prvú písomnú zmienku o hrade nad dedinou Vinné považuje autorka listinu z roku 1336 o deľbe chotárov Vinného a Trnavy pri Laborci. Hranica šla popri kopci, na ktorom stál hrad, volaný podľa šľachticov z Michaloviec, michalovský (venit prope montem castri eorundem nobilium Nogmihal vocata)

Kamenný hrad vznikol pravdepodobne na prelome XIII. a XIV. storočia. V bojoch kráľa Karola Róberta s nepriateľmi, ako sa uvádza v relácii krajinského sudcu Pavla z roku 1346, bol zničený presilou Omodejových synov a synom Peteňa.

Neskôr bol obnovený, pretože poznáme opis hradu z roku 1449. Spomína sa v relácii leleského konventu o deľbe majetkov medzi šľachticmi z Michaloviec. Podľa tohto opisu sa stredná veža hradu delila na tri časti. V jej strede bola pivnica, pri nej malý kamenný dom, ktorý patril tesárovi. S pivnicou mal spoločnú strechu. Ďalej sa spomína palác, vedľa ktorého stál ďalší kamenný dom. Vo veľkej veži boli nad sebou tri byty, ktoré si šľachtici rozdelili. Žalár vo veľkej veži, byt pred žalárom a vrchol veľkej veže zostali v spoločnom užívaní. Kaplnka sa na hrade nespomína.

Hrad bol v XV. storočí centrom michalovského panstva. Dozvedáme sa o tom z listiny kráľa Žigmunda, ktorý v roku 1418 daroval/potvrdil za zásluhy v boji proti Turkom michalovskému šľachticovi Albertovi, synovi Gregora jeho príbuzným tri panstvá, michalovské, jasenovské a tibavské.

K hradu nad dedinou Vinné vtedy patrili majetky Vinné, Trnava pri Laborci, Symonháza, Kaluža, Blatá, Klokočov, Várkond, Veľké a Malé Zalužice, Čečehov, Vrbovec, Starý Hažín, Nový Hažín, Lúčky, Malá Poruba, Lažňany, Straňany, Nižná Zbudza a Porubka. Hrad slúžil aj na ochranu osôb a vecí v nepokojných časoch.

V roku 1450 Ladislav a jeho manželka Anna žalovali Andreja a Mikuláša, synov Pongráca z Michaloviec, že okolo 13. júla 1445 v obavách pred vzbúrenými trhovníkmi dali im do úschovy veci, ktoré mali cenu 700 zlatých a ešte 250 zlatých v zlate. Uložené boli v jednej veľkej skrini a ukryté na hrade týchto šľachticov Michalovce v Užskej stolici – teda na hrade nad dedinou Vinné. Ale Andrej a Mikuláš odmietali tieto veci vrátiť.

Hrad nad dedinou Vinné sa spomína aj v roku 1450 ako predmet zálohu michalovských šľachticov, ktorí polovicu hradu založili za 12 000 zlatých.

V období bojov kráľa Mateja Korvína proti poľskému kráľovi Kazimírovi IV. bol hrad v roku 1466 značne poškodený. Z roku 1566 poznáme viac príkazov generálneho kapitána a abovského župana Gabriela Perényiho michalovským šľachticom, aby hrad nad dedinou Vinné opevnili aj za pomoci poddaných.

V rokoch 1556 – 1558 sa stal hrad centrom michalovských šľachticov, ktorí sa vzbúrili proti kráľovi Ferdinandovi I. Z michalovských šľachticov sa pod vedením Gabriela Perényiho do vzbury zapojili Alexander a Gabriel Bánfi a Ján Eödönfi. Na hrade umiestnili delá, posádku a stráže. Z hradu prepadávali kupcov, ktorí šli na trh do Michaloviec. Brali im látky, korenie, šafrán a iné tovary. Okolitých šľachticov a poddaných oberali o úrodu, dobytok, víno. Do zajatia brali samotných poddaných a všetko odvážali na hrad.

V roku 1556 Ferdinand I. vyzval vzbúrených michalovských šľachticov, aby sa pridali na stranu jeho verných, Andreja Bátoriho a ostatných kapitánov a vydali hrad. Pretože sa tak nestalo, ešte v roku 1556 daroval Ferdinand I. majetky Jána Eödönfiho a Alexandra Bánfiho, hrad a mestečko Michalovce, verným michalovským šľachticom.

V roku 1558 žiadal arcivojvoda Maximilián Alexandra Bánfiho, aby vydal hrad a prepustil jazdcov a pešiakov, pretože dá hrad zničiť. V roku 1594 napadlo hrad nad dedinou Vinné cisárske vojsko a zapálilo ho. Hrad znova opravili, ďalej slúžil rodine pánov z Michaloviec.

Na začiatku XVIII. storočia, po vypuknutí povstania Františka II. Rákocziho, v júni 1703 sa takmer celý Zemplín dostal do rúk povstalcov. Na stranu Rákocziho sa postavili aj michalovskí šľachtici Ján a Ladislav Pongrácovci a Imrich Sztáray. Michalovce obsadili kurucké jednotky a v septembri 1703 im brány otvoril aj hrad nad dedinou Vinné. Až do konca povstania bol kapitánom hradu Ladislav Pongrác.

V januári 1711 obsadilo Michalovce cisárske vojsko maršála Huga Virmonda a generála De Langeho. Ladislav a Ján Pongrácovcia a Imrich Sztáray ako obrancovia hradu kapitulovali 26. januára 1711.

Po potlačení protihabsburských povstaní, začiatkom XVIII. storočia dali hrad na základe rozhodnutia cisára a uhorského snemu zničiť, aby sa nestal sídlom vzbúrencov.

Panstvo na opustený rozrumený hrad zanevrelo. Odvtedy hrad chátra.

Spracoval: Anton Michalka

Spracované podľa štúdie Michalovce v stredoveku, autorka Miroslava Bodnárová.

In: Dejiny Michaloviec, Mestský úrad Michalovce 2007.