O dedine Vinné
Vinné leží na juhozápadnom úpätí Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 148 m. Do polovice XX. storočia malo úradný názov Vinna, Vinná.
V chotári našli stopy slovansko – slovenského osídlenia zo VI. – XI. storočia.
Prvá písomná správa o dedine Vinné je z roku 1249. Vtedy šľachtic Peter, syn Sobeslava, vlastník dediny, ktorý nemal syna, daroval dedinu svojim dcéram Kataríne a Petronele s podmienkou, že ak by Petronela nemala deti, majetok pripadne deťom jej sestry Kataríny. Z obsahu listiny vyplýva, že dedina jestvovala pred XIII. storočím.
V písomnostiach z XIII. – XVII. storočia sa pravidelne objavuje pod názvom Vinna. Slovenský názov Vinna (zem, ves) korení v latinskom slove vinum – víno. Je evidentné, že názov Vinna mohol vzniknúť iba po zavedení pestovania viniča, na čo tu boli vhodné prírodné podmienky. Prevzatie vinohradníckeho názvu z latinčiny bez sprostredkovania Nemcami alebo Maďarmi svedčí, že pestovanie viniča si tunajší obyvatelia osvojili pred XI. storočím z juhozápadu sa šíriacich, rímskoprovinciálnych tradícií.
Z uvedených poznatkov možno usúdiť, že dedina Vinna / Vinné vznikla na mieste pestovania viniča a dorábania vína v slovenskom jazykovom prostredí. Dedina dokázateľne jestvuje od VI. storočia.
Pri Vinnom, na svahu kopca Senderov sa zachovali murované časti stredovekej architektúry, ktorú preskúmali archeológovia. Zhodli sa v názore, že je to sakrálna stavba, ktorá štýlovo patrí k románskym, resp. neskororománskym kláštorným alebo dedinským kostolom, postavená okolo roku 1200, prípadne v prvej polovici XIII. storočia. Vzhľadom na vysunutú polohu je nepravdepodobné, že by išlo o dedinský kostol spoločný obyvateľom susedných dedín. Pravdepodobnejšie je, že to bol kostol mníchov neznámeho kláštora. Nepochybne o tomto kostole je správa z roku 1336 a zostal po ňom aj názov kopca, či svahu Svätý kríž. Podľa pomenovania kopca predpokladáme, že kostol zasvätený Svätému krížu dali postaviť mnísi križovníci okolo roku 1200 podobne ako v Chmeľove v Šariši.
Zo správy z roku 1336 je zrejmé, že kostol vtedy ešte stál, nie však kláštor, hoci sa vedelo o jeho polohe. Kostol Svätého kríža spustol neskôr. Kláštor spĺňal svoju funkciu zaiste len v XIII. storočí.
Vo Vinnom stojí kostol, ktorého najstaršie ranogotické časti pochádzajú z konca XIII. storočia. Treba však predpokladať, že to nie je prvý miestny kostol, ale že tu stával ešte starší kostol. V 30. Rokoch XIV. storočia v kostole pôsobil farár Dionýz. Kostol mal ešte okolo roku 1374 drevenú vežu v ktorej visel zvon. Zasvätený bol 11 tisíc pannám a mučeníkom. Toto nezvyčajné patrocínium sa tam iste udržalo len do reformácie, do konca XVI. storočia.
Počas rozširovania reformácie, okolo roku 1598 a cez väčšinu XVII. storočia slúžili vo Vinnom služby Božie protestantskí kazatelia. V XIV. storočí stála vo Vinnom aj kaplnka svätej Kataríny.
Vinice boli v chotári oddávna. Prvé priame správy o nich sú až z roku 1336. V XV. storočí rástli najmä na svahu kopca Svätý kríž, na Šútovej, na Hradnom kopci, na Drienovci, Dolhej a Domčovej hôrke. Toľko viníc nebolo v žiadnom inom blízkom chotári.
Pri miestnom potoku stáli zemepanské mlyny. Okolo roku 1336 boli tri.
Vinné od XIII. storočia nepretržite patrilo pánom z Michaloviec. V polovici XVI. storočia si tam jedna z vetiev rodu dala postaviť kúriu, či kaštieľ. Jej členovia v druhej polovici XVI. storočia používali názov dediny v prídomku (písali si k menu de Wynna).
Pravdepodobne v druhej polovici XIV. storočia sa vo Vinnom usadili noví obyvatelia podľa zákupného práva spolu so šoltýsom. Šoltýsovi v prvej polovici XV. storočia patril miestny mlyn.
Vinianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 37 port. Z toho vyplýva, že vtedy hospodárilo vo Vinnom najmenej 38 sedliackych domácností, stálo tam aspoň toľko obývaných domov, takže Vinné bolo veľkou dedinou. V druhej polovici XV. a v XVI. storočí sedliaci strácali užívané pozemky a väčšina z nich upadla medzi želiarov. V rokoch 1567 a 1588 zdanili sedliakov len od 8 a 5 port. V roku 1588 bolo vo Vinnom 12 sedliackych domácností, z toho jedna hospodárila na celej, šesť na polovičných a päť na štvrtinových usadlostiach. Okrem sedliakov žilo vo Vinnom 40 želiarskych domácností. V roku 1599 bolo vo Vinnom 53 obývaných poddanských domov, kúria – kaštieľ, kostol, fara, škola a 2 – 3 mlyny. Nad dedinou sa vypínal hrad.
Vinné aj napriek schudobneniu poddaných bolo na prelome XVI. a XVII. storočia veľkou dedinou. Okrem šľachticov a obyvateľov fary tam žilo najmä poddanské obyvateľstvo zaoberajúce sa roľníctvom a vinohradníctvom.
V XVII. a začiatkom XVIII. storočia poddaných ubúdalo. Časť z nich sa odsťahovala, časť vymrela. V roku 1715 hospodárilo vo Vinnom 17 sedliackych a 1 želiarska domácnosť. V roku 1720 10 sedliackych, 17 želiarskych a 1 slobodnícka domácnosť. K dedine patrili tri vodné mlyny, v chotári boli rozsiahle vinice.
V XVIII. storočí bolo Vinné mestečkom so slovenským obyvateľstvom, v kaštieli bývali šľachtici, v kostole opäť pôsobili katolícki duchovní.
Pri Vinnom jestvovali v stredoveku osady a dediny Chernyche, Senderov a Várkond.
Na výraznom kopci severozápadne od Vinného, kóta 325, stojí zrúcanina hradu, ktorý sa v písomnostiach zo XIV. – XVI. storočia objavuje pod maďarským názvom Nagmyhal / Nagy Mihály. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1330, kedy si jedna vetva rodiny pánov z Michaloviec delila majetky panstva Michalovce a tento hrad. Svojvoľné počínanie šľachticov vyvolalo námietky druhej vetvy rodu. V roku 1335 si rodina hrad nanovo rozdelila na dve polovice. Zo stručného opisu možno zistiť, že hrad mal vežu, palác, iné obytné časti, kaplnku svätej Margity, múr so starou a novou bránou..
Z oboch správ vyplýva, že hrad stál už pred rokom 1330. V 30. rokoch XIV. storočia bol murovaný a mal všetky stavebné, obytné a opevňovacie súčasti hradu, teda vežu, palác, kaplnku a múr s bránou.
Vznik hradu predpokladáme v prvej tretine XIII. storočia. V roku 1312 ho údajne obliehali a poškodili Omodejovci.
Páni z Michaloviec pomenúvali hrad názvom ich rodového sídla, teda maďarizovaným názvom Michaloviec. Taký spôsob pomenovania hradov bol bežný v druhej polovici XIII. a začiatkom XIV. storočia na panstvách šľachty na Slovensku. To že hrad Nagmyhal stál nad Vinným a nie inde, presvedčivo dokazujú nasledujúce skutočnosti. Pri delení panstva Michalovce v roku 1336 vymedzili aj hranicu oddeľujúcu chotár Vinného od Trnavy. Časť hranice sa tiahla popri kopci na ktorom stál tento hrad.
Hrad poskytoval šľachte a ľudu bezpečné sídlo a útočisko v časoch nepokojov, vojen, epidémií a podobných mimoriadnych okolností. Okrem hradu, ktorého obývacie priestory boli značne obmedzené, mali šľachtici pohodlnejšie bývanie v kúriách a kaštieľoch v Michalovciach, Starom, v Lúčkach a vo Vinnom.
Aby hrad spĺňal funkciu bezpečného, primerane pohodlného a noblesného bývania viacerých vetiev rodu pánov z Michaloviec, museli ho stavebne upravovať a udržiavať. V polovici XV. storočia mal hrad už 3 veže, 2 alebo 3 paláce, iné murované obytné priestory, pivnice, sýpky, dom hradného kováča, väznicu a iné zariadenia. (Bez dôkladného archeologického prieskumu nie je možné vyjadriť sa presnejšie.) Pozoruhodné je, že nemal studňu.
Najdôležitejšou, najvyššou a najmajestátnejšou časťou hradu bola (takzvaná) Veľká veža. V jej najnižšej časti bola väznica, nad ňou tri poschodia – azda slúžili jednotlivým vetvám rodu. (Spríbuzneným rodinám.) Poskytovali im najbezpečnejšie útočisko.
K hradnému panstvu Michalovce začiatkom XV. storočia patril hrad nad dedinou Vinné, mestečko Michalovce a asi 25 okolitých dedín: Staré, Krivošťany, Oreské, Vyšk, Zbudza, Henclovce, Brutovce, Hozdov, Preča, Topoľany, Petrovce, Vinné, Trnava, Symonhaza, Kaluža, Blatá, Klokočov, Várkond, Veľké Zalužice, Malé Zalužice, Čečehov, Vrbovec, Hažín, Lúčky, Lažňany, Orlovec.
Hrad nad dedinou Vinné plnil svoju funkciu do začiatku XVIII. storočia. Na konci posledného protihansburského povstania Františka II. Rákocziho, v januári 1711 obsadilo Michalovce cisárske vojsko pod velením maršála Huga Virmonda a generála De Langeho. Hra sa stal posledným útočiskom členov rodu z Michaloviec, Ladislava Pongrácza, Jána Pongrácza a Imricha Sztárayho. Dňa 26. januára 1711 veliteľ hradu Ladislav Pongrácz kapituloval a hrad vydal cisárskym vojskám. Krátko na to vojsko hrad demolovalo aby sa nestal sídlom vzbúrencov. Odvtedy hrad pustne.
V XVIII. a možno aj v XIX. storočí panstvo uskladňovalo víno v zachovaných častiach hradu – v pivniciach pod palácom. Na hrade pravdepodobne bývali hajdúsi, strážnici pivníc.
Pramene:
Ferdinand Uličný, Dejiny osídlenia Užskej župy, FFUPJŠ, Prešov 1995, s. 267 – 271
Vladimír Sekela, Mikuláš Jager (zost.), Dejiny Michaloviec, MÚ, Michalovce 2007, s. 104
Dodatok.
Podľa urbárskeho súpisu z roku 1715 boli vo Vinnom zdanení títo ľudia:
- Andrej Krajndy - Michal Ložinsky - Ján Szepey - Ján Takač - Andrej Ištvančik - Gregor Choma - Michal Kočiš - Andrej Hazuga - Pavol Tebenčak - Michal Kočiš - Peter Norka - Andrej Kušnič - František Varga - Ladislav Kaučiak - Ján Šestak - Andrej Čarny - Andrej Takač - Adam Varanaj
Prameň:
- http://mail3.folio.net/images/teka10/n78_10_141.jpg
- http://mail3.folio.net/images/teka10/n78_10_142.jpg
