O erbe Nagymihályovcov a Sztárayovcov

O erbe Nagymihályovcov a Sztárayovcov

Azda najstaršiu podobu erbu pánov z Michaloviec nachádzame na plastike, ktorú v 18. storočí sekundárne umiestnili do obvodového muriva, počas rekonštrukcie farského kostola Narodenia Panny Márie v Michalovciach. Na severnej vonkajšej stene chrámu sa nachádza dosiaľ dobre rozoznateľná podoba Nagymihályiovského znaku. Umiestnili ho naopak. Erb pravdepodobne zdobil svorník gotickej klenby. Totožnú podobu erbu nachádzame na pečati užského podžupana Jána z Michaloviec z roku 1370.[1] Vidíme ju na prvom obrázku.

Erb pánov z Michaloviec prekonal niekoľko zmien. Heraldická veda tieto premeny erbu pomenúva slovom polepšenia. Pôvodný erb zobrazoval drevenú bránu,[2] na ktorej oproti sebe sedia dve straky. Prvé polepšenie erbu zaznamenávame v roku 1418. V tomto roku kráľ Žigmund, počas kostnického koncilu, vyznamenal príslušníka rodu Nagy -
mihályiovcov, vránskeho priora, Alberta z Michaloviec a všetkých jeho príbuzných tým, že im opätovne potvrdil vlastníctvo majetkov v Uhorsku a polepšil erb o zlatú korunu. Novšiu podobu erbu (na druhom obrázku) popisujeme nasledovne. V modrom štíte zo zlatej koruny vyrastá zlatá, z dreva zhotovená, ľavo otvorená brána s vytiahnutou mrežou, Na nej stoja dve vtáky – straky v prirodzených farbách. Medzi sebou v zobákoch držia[3] zlatý prsteň s červeným okom. Na štíte spočíva zlatá, zlato korunovaná turnajová prilba s prikrývadlami vo farbách erbu. Zlatá a modrá. Klenot tvorí figúra z erbu.[4]

Dosiaľ je len málo známy erb, ktorý Sztárayovci používali ako baróni zo Starého a Michaloviec. Len náznakovo ho sprístupňuje tretí obrázok. Táto podoba sztárayovského erbu si zaslúži ďalší záujem a výskum najmä preto, že úplne pretvára starobylú podobu Nagymihályovského erbu.[5]

Naposledy erbové znamenie polepšila Mária Terézia. Pozdvihnúc baróna Imricha Sztárayho do grófskeho stavu, v roku 1747 polepšila starobylý erb rodu, teraz Sztárayovského tak, že drevenú bránu nahradilo zlaté, zo štvorbokých kamenných kvádrov murované opevnenie, s otvorenou bránou, ukončené cimburím. Na ňom opäť dve straky stojac oproti sebe držia v zobákoch zlatý prsteň. Erb dopĺňajú dvaja nosiči, červeno odetí uhorskí husári.[6] Štvrtý obrázok.

Takúto podobu erbu používali grófi zo Starého a Michaloviec až do konca 19. storočia. Takto vyobrazený erb nachádzame na kaštieli Sztárayovcov v Michalovciach, na pamätnej doske, ktorá pripomína renováciu farského kostola po Thököliho povstaní, nad hlavným vchodom do tohto chrámu, na niekoľkých epitafoch i na na vnútornej strane nohy omšového kalicha, ktorý dosiaľ v kostole používajú počas bohoslužieb.

Na sklonku 19. storočia sa rodina vrátila, azda vplyvom dobovej módy a puristický tendenncií ku neskorostredovekej podobe erbu, na ktorom je brána drevená. V tejto podobe nachádzame rodový erb nad vchodom do rodinného mauzólea na Hrádku, na patronátnej lavici a na strieške kazateľnice v rímskokatolíckom farskom kostole v Michalovciach

Poslednú premenu erbu pánov z Michaloviec zaznamenávame v novodobej mestskej heraldike. Erb rodu Nagymihályi – Sztáray v pozmenenej podobe slúži ako znak mesta Michalovce. V roku 1984 Heraldická komisia Ministerstva vnútra SSR prehodnocovala erby jednotlivých miest a obcí. Vtedajší znak mesta Michalovce posúdila ako nevhodný.[7] Komisiu mestu navrhla vrátiť sa ku najstaršej podobe mestského znaku, ktorý sa nachádza na pečati z roku 1589.[8] Mesto nechalo vypracovať až 18 variácií mestského znaku. Ich autorom bol Prof. Ing. arch. Miroslav Brezina. Heraldická komisia spomedzi nich zvolila za najvhodnejší erb, na ktorom bolo v červenom štíte strieborné písmeno M.  Predstavitelia mesta, nevedno prečo, tento erb neakceptovali.[9]

V roku 1992 nechalo mestské zastupiteľstvo vyhotoviť nový návrh erbu, pečate i vlajky. Erb Michaloviec tvorí v modrom štíte zo zlatej koruny vyrastajúce dvojvežové strieborné opevnenie s bránou. Na vežiach sedia oproti sebe otočení čierni vtáci, držiaci medzi sebou prsteň.

Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tento návrh posúdila ako heraldicky i výtvarne vyhovujúci a 11. 11. 1992 ho odporučila zaevidovať v heraldickom registri SR pod signatúrou M-5/1992. Tak mesto Michalovce až do súčasnosti používa motív zo starobylého znaku zemepanského rodu, ktorý mu kedysi vládol.